Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, piatok 20. 10. 2017
19 °C 4 °C
jasná obloha, slabý východný vietor
vietorV, 1.96m/s
tlak1008.62hPa
vlhkosť74%

Navigácia

Obsah

História

 

Chotár obce bol osídlený dávno: našlo sa tu kostrové slovansko-avarské pohrebisko z 8. storočia, ale pravdepodobne tu bolo staršie osídlenie. Obec sa prvýkrát spomína r. 1268 pri opise hraníc Komárňanskej stolice v podobe Fyur. Podľa dobových kroník obyvatelia obcí zničených Tatármi (Plavci) spolu s príslušníkmi rádu sv. Beňadika dostali útočisko na Cigléde. Osada patriaca pôvodne ostrihomskému arcibiskupstvu bola r. 1270 pripojená ku komárňanskému hradnému panstvu. V 1. štvrtine 14. storočia od Rúbane útočili proti hradu Levice vojská Matúša Čáka a južne od obce sa stretli v bitke proti kráľovskému vojsku Karola Róberta. Po smrti Matúša Čáka r. 1321 prešla obec pod panstvo Trenčianskeho hradu a neskôr sa opäť stali kráľovským majetkom. R. 1397 bola obec zaznačená v podobe Fyr alias denominatione Fyrmonya. V r. 1440 - 1451 obcou prešli vojská Jána Jiskru z Brandýsa, útočiace na banské mestá v okolí Levíc a Lučenca. R. 1505 bol zemepánom obce Ján Balogh (z Rúbane), poslanec Komárňanského župného snemu (názov obce zaznačený v podobe Fywr). V prvých desaťročiach 16. storočia zasiahla obec vlna reformácie: r. 1530 tu pôsobili významní kalvínski kazatelia Martin Plechner a Ján Pleininger. Reformácia sa však príliš nešírila.

 

História

 

V obci síce vznikla kalvínska farnosť patriaca komjatickému dištriktu, na koncom 17. storočia zanikla. Roku 1538 Baloghovci predali tunajšie majetky Gašparovi a Baltazárovi Seneyjovcom, ktorí však r. 1538 dali časť svojho majetku do prenájmu Boldizsárovi Andrejovi a Tomášovi Csúzyovcom. Roku 1549 sa uvádza zemepán Ján Palásthy, ktorý svoj majetkový podiel dal do prenájmu Marinovi Nagyváthymu. Roku 1562 rod Újfalussyovcov dostal novú donáciu na celú obec. Rúbaň si veľa vytrpela aj v časoch tureckých vojen: r. 1552 bola spustošená a obývaných tu ostalo iba 12 domov. Neskôr sa obec síce vzmohla, ale r. 1669 sa opäť spomína medzi obcami spustošenými Turkami. R. 1692 dostala obec palatínovú donáciu za zásluhy v bojoch proti Turkom Imrich Akács. Ten dal dosídliť obec Slovákmi zo Záhoria, a tak sa Rúbaň opäť stala katolíckou obcou. Neskôr tu získal majetkové podiely aj barón František Szluha.

V chotári obce sa v r. 1704 - 1710 odohralo viacero potýčiek medzi labancmi a kuricmi Rákocziho vojska. Matej Bel tu začiatkom 18. stoočia. spomína zemepánov Jána Sigraia, dedičov Františka Szluhu, Imricha Csupora, vdovu Štefana Kirláta a Ladislava Lubyho. Roku 1734 sa novými zemepánmi obce stali Juraj Fekete, Imrich Csúzy a Michal Király, ktorí svoje majetky dostali za zásluhy v bojoch proti kurucom. Ďalšími majiteľmi obce boli roku 1750 Ramocsaházyovci, ale ich majetok získal ako veno Alexander Csery. R. 1754 sa do rodiny Királyovcov priženila rodina Hunyadyovcov, ale na ich majetkový podiel si nárokovala aj Julianna Ocskayová, manželka Pavla Balogha. R. 1755 sa dedičia Gabriela Zsemberyho dohodli s Jóbom Zmeskalom. Okolo r. 1778 sa tunajšími zemepánmi stala rodina Horváthyovcov z Disznósu, ktorí si z Hontianskej stolice do obce priniesli nových kolonistov. Na konci 18. storočia sa obcou prehnali francúzski vojaci, ale nespôsobili vážnejšie škody. Rodina Horváthyovcov svoj majetok ľahtikársky premrhala, a tak na začiatku 19. storočia svoje podiely v Rúbani musela predať. Obec bola majetkom mnohých zemanov, ktorí sa tu často menili – Bolya, Komár, neskôr Pócs, Tóth, Katona, Vas, Víg, Nagy, Jankovich, Pálffy, Szalay a Ordódy. Rok 1809, 1831 a 1835 postihli obec morové nákazy. Drobné potýčky medzi cisárskymi vojskami a povstalcami sa odohrali pri Fýrskej puste r. 1849. Od konca 19. storočia bol najväčším tunajším zemepánom Július Steiger z Danóm a rodina Varghovcov. Ich dedičia obec v podstate vlastnili až do r. 1945. V Rúbani od r. 1840 bola pošta, onedlho aj železničná stanica, potom telegraf a obec bola aj sídlom natiátu. 1. júna 1925 bol pričlenený k notariátu obce Strekov.

Roku 1924 bola v Rúbani pozemková reforma: pozemky rozdelili medzi miestnym obyvateľstvom. Obe svetové vojny si vyžiadali z radov obyvateľstva mnoho obetí. V r. 1938 - 1945 bola obec pričlenená k Maďarsku a oslobodená bola 30. marca 1945. Roku 1946 sa začala parcelácia tunajších veľkostatkov, roku 1948 bol názov obce zmenený na Rúbaň. Bola tu založená telovýchovná jednota Sokol, zväz požiarnikov (nadviazal na bývalý dobrovoľný hasičský zbor). Roku 1950 vznikol MNV. Menila sa tvár obce: spevňovali sa cesty, započala sa individuálna bytová výstavba. R. 1950 bola obec elektrifikovaná, bola postavená materská škola a hostinec. Roku 1951 bolo založené miestne JRD, roku 1959 bol vybudovaný miestny rozhlas, upravené boli chodníky. Roku 1963 boli vyasfaltované cesty, bola vybudovaná telefónna sieť, neskôr bol regulovaný aj potok Paríž. Roku 1983 bol založený nový cintorín, v akcii Z bola postavená nová materská škola, pošta a predajňa mäsa, bol založený klub dôchodcov. V rokoch 1992 - 1993 bola obec plynofikovaná.

 

História obce

 

Vývin obyvateľstva v obci bol nasledovný: roku 1869 žilo v obci 750 obyvateľov, do roku 1900 sa ich počet zvýšil na 1048 a stále sa zvyšoval, roku 1930 to bolo 1301 občanov, roku 1940 sa ich počet znížil na 1227, roku 1948 dokonca na 1205, ale roku 1970 tu žilo 1403 obyvateľov.

Pustafýr zachováva pamiatku obce, ktorá zanikla za tureckého vpádu a na väčšie osídlenie sa už neobnovila. Bol tu iba majer rúbanského veľkopanstva (poslední majitelia Wesz a Zichy). Chovali sa tu ovce a boli tu byty želiarov, sklady a maštali. Po r. 1951 majer patril miestnemu JRD, dne je opustený.